reklama

Stavba, ktorá nás prežije po ďalšie tisícročia

Statný snedý muž fascinujúco pozeral na svoje dielo. Prižmúrenými očami sledoval tisíce spotených mužov, pracujúcich na veľkom kamennom sne, ktorého základy mali stáť na veky. Nespočetné množstvo rúk a nôh sa zapájalo, do veľmi odvážneho plánu. Cheops si spokojne oblizol dolnú peru, mal neodškriepiteľné pravo. Ostatok sveta spal tvrdým spánkom, nevediac nič o kamenných stavbách, zatiaľ čo tu, slnkom ohnuté ošľahané chrbty prezrádzali neskutočné pracovné nasadenie. Rozdelenie úloh bolo dokonalé. Od nosičov ťažkých vápencových kvádrov, až po prísnych kontrolórov. Vzduch bol nasiaknutý nielen pachom pracujúcich Egypťanov a cesnakom, ktorý sa tak hojne dostával na prídel, ale aj vzrušenými a nedočkavými pohľadmi Egypťanov. Aj v 21. storočí pocit ohromenia a úžasu pretrváva.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (17)

Čo slovo, to zákon?


Cheops nezdedil nič po svojom otcovi, faraónovi Snofrovi. Spávať pravdepodobne nedával ani svojej matke - kráľovnej Hetepheres. Podľa zachovaných zdrojov vládol pevnou, ale hlavne krutou rukou. Čo bolo opakom správania sa jeho otca. Traduje sa, že jeho prísnosť nepoznala hraníc, ani v úzkom kruhu rodiny. Zachovaný Westcarov papyrus odhaľuje už spomenutú temnú stránku faraóna. Hieroglyfy tu častujú Cheopsa ako krutého vládcu, bažiaceho len po moci. Na obhajobu treba však povedať, že toto ,,dielko“ vzniklo veľmi neskoro, až po Cheopsovej smrti. Neprajným jazykom nestálo nič v ceste ohovárať faraóna. Možno je pravda niekde medzi, isté je, že dnes púta pozornosť svojím posmrtným príbytkom.

Egyptský div sveta

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou


Na stavbu veľdiela sa Cheops podujal až po smrti otca. Nie nadarmo monument patrí do kategórie siedmich divov sveta. O prvenstve svedčí nielen výška - 146,6 m, ale aj úctyhodná základňa, s rozmermi 230 x 230 m. Majstrovské dielo by sa mohlo dnes popýšiť niekoľkými desiatkami metrov navyše, ak by sa neulomil pozlátený vrchol pyramídy.
Túto malú ,,vadu na kráse“:) využili počas druhej svetovej vojny a na jej povrchu vytvorili protileteckú pozorovateľňu.
Stavba skrýva ešte veľa záhad. Bádatelia si najčastejšie kladú otázku, ako bolo možné postaviť tento kolos bez technických vymožeností. Na ,,nasadenie chrobáka do hlavy a naštartovanie predstavivosti“ stačí len jeden kus kvádra. Neopracovaný kus kameňa váži približne 2,5 tony. Vychádza sa z teórie, že robotníci sa previezli na lodiach po Níle, až ku kameňolomu. Vybratý kamenný blok opracovali a následne ťahali na saniach. Najväčšia drina nastala pri samotnom umiestnený kvádra. Na uľahčenie slúžila rampa, ktorou ťahali na saniach kváder, na vopred pripravené miesto. Rukami robotníkov tak prešlo viac ako dva milióny vápencových kvádrov. Presnosť ich uloženia je fascinujúca. Dodnes nedokážeme medzi kvádre vsunúť žiaden predmet, dokonca ani len hrot žiletky. Veľkosť pyramídy nespočíva iba v jej rozmeroch, ale aj presným situovaním jej základne podľa svetových strán. Bádateľov fascinuje skutočnosť, že ak základňu pyramídy vydelíme jej dvojnásobnou výškou dostaneme Ludolfovo číslo- do dnešného dňa nám okrem ukrytého zlatého blýskavého pokladu zahmlieva Cheops aj matematické a fyzikálne postupy.

Otroci alebo Egypťania?

SkryťVypnúť reklamu
reklama


Aj dnes sa vedie skrytý spor o tom, kto pracoval ma pyramídach. Boli to otroci, alebo Egypťania? Prikláňam sa k druhej možnosti, a to z viacerých dôvodov. Základným bodom je pravdepodobne samotná povinnosť občana pri akte. Aktom preto, pretože stavanie pyramídy znamenalo pre Egypťanov čosi magické. Ľud veril, že si tak duševne uchmatne niečo z božskej nesmrteľnosti. Vládca sa o pracujúcu vrstvu dobre staral. Vedel, že spokojnosť ľudí povedie k väčším výkonom. Nedostatok síl k neúspechu. Odev, ubytovanie, jedlo, finančná odmena bola samozrejmosťou. Zatiaľ čo v iných kultúrach napr. v Ríme otrok nemusel dostať nič za vykonanú prácu, ani uspokojenie základných potrieb. Mohol sa hádam len tešiť, že jeho biedny život pokračuje ďalej. Práca na stavbe bola tvrdá, ale dá sa povedať, že sa na takejto zákazke ,,nabalili“ všetci. Prevádzači lodí, kamenári, správcovia, ,,návrhári“ a ,,merači“ plánov, kontrolóri, strážcovia poriadku, pisári, ale aj samotná výzdoba posmrtného príbytku a aj doplnkov zamestnala nespočetné množstvo ľudí. Stavanie pyramíd bola udalosť, ktorá zasiahla celé kráľovstvo.

Sláva pretrváva do dnes

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Cheops opustil dávno svet živých. Jeho veľkosť tu však ostala, ako aj príbehy jeho staviteľov - prítomná v samotnej Cheopsovej pyramíde. Aj keď sa tak nazýva - bez výčitiek svedomia by sme ju mohli premenovať na ,,Egyptskú pyramídu“, pretože sa na stavbe zúčastnilo nielen pravdepodobne najviac ľudí, keďže svojou rozlohou nemá konkurenciu ale aj preto, že jeden muž začal snívať o niečom, o čom svet ani len netušil. Ľudská genialita sa tak pretransformovala do niečoho ťažko zničiteľného, pretrvávajúca dodnes.

Monika Hanigovská

Monika Hanigovská

Bloger 
  • Počet článkov:  8
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Drobím všetko okolo:D. Zoznam autorových rubrík:  Virtuálna galériaSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

295 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu