starej epochy. A živé a plné elánu mladej ženy, smerujúcej k začiatku novej cesty. Nik v tej dobe netušil, že ona - žena bude vôbec vládnuť. Nik netušil, že pozmení a vytvaruje medzi svojimu rukami Egypt tak, ako ho svet ešte nepoznal.
Synova trpká káva alebo, ako to všetko začalo
Hatšepsut si zobrala za muža svojho nevlastného brata Thutmose II. Manželom sa však nepodarilo priviesť na svet tak dlho očakávaného potomka, preto faraón Thutmos I. nechcel nič nechať na náhodu a za svojho predčasného nástupcu menoval svojho syna (ktorého porodila vedľajšia manželka) Thutmose III. Háčik však bol v tom, že v čase smrti panovníka mal syn len niečo v rozmedzí medzi piatimi až desiatimi rokmi, preto sa mala Hatšepsut dočasne ujať vlády. Avšak v druhom roku spolurozhodovania o krajine chytila do rúk opraty moci sama a držala ich, až do sklonku svojho života. Približne v 21 roku vládnutia sa meno mocnej ženy vytráca, pravdepodobne nad ňou zvíťazila smrť. Z macochinho tieňu preto vystupuje Thutmose III - veľmi svojrázne. Nenávisť nahromadená za toľké roky priniesli bleskurýchlu reakciu. ,,Čerstvý“ panovník nechal odstrániť značnú časť nápisov a vyobrazení svojej tety.
Ľstivá alebo ambiciózna žena?
Hoc nevieme, kedy presne večné intrigy na kráľovskom dvore dohnali egyptskú Hatšepsut, až k takému bizarnému plánu na upevnenie svojej moci, musíme uznať, že jej zosnovaný plán zapadol do jej skladačky dokonale. Na tróne sedela vždy oblečená v mužských šatách. Aby toho nebolo dosť, tvár jej ,,zdobila ozdoba“ v podobe upevnenej falošnej brady. Takto upravená sa ,,premávala“ na verejnosti. Svoju taktiku vtĺkala aj svojej dcére Neferure, ale matkine plány zmarila jej nečakaná smrť. Panovníčka však nepoužívala len tichú demonštráciu svojej moci. Okrem iného, kráľovský dvor, ale aj okolie dávkovala pravidelne historkou, podľa ktorej mala úplnú právomoc vládnuť. Legenda hovorí, že jej veľkú kráľovskú matku Ahmose v jednu noc, navštívil sám boh Amon – Re a bol unesený jej krásou. Preto sa rozhodol, že mu porodí dediča – faraóna. Avšak Amonov plán akosi nevyšiel :) a narodila sa mu dcéra, ktorú nazvali Hatšepsut. Prečo sa tak stalo, však pramene neuvádzajú, ako aj samotná aktérka tohto údajne božského spojenia nám nič nezanechala. Alebo sa jej matka dopustila nevery a chcela svoj čin zakryť posvätnou bájkou? A jej dcéra tento príbeh spopularizovala? Tak či onak, príbeh splnil to, po čom Hatšepsut túžila - vládla neobmedzenou mocou. Načrtáva sa otázka : Aké boli práva žien v dobe vládnutia ženy prezlečenej sa muža, respektíve v starovekom Egypte? Bola panovníčka niečím výnimočným na tróne? Práva žien v starovekom Egypte, môžeme považovať za ukážkovú vitrínu pre celý vtedajší svet. Žena mala rovnaké práva - ako aj muž. Disponovala majetkom, mala pravo dediť, zučastnovať sa sa všetkých obratoch. Príklady sú ďalekosiahajúce, ale žena na kráľovskom tróne, to bola silná kava! Historici svorne tvrdia, že jej moc bola väčšia, akou disponovala samotná Kleopatra. Bola výbornou diplomatkou, obchodníčkou. Nezabúdala ani na početné stavby, ktoré štedro financovala.
„Obézna žena s ovisnutými prsiami a skazeným chrupom“
Takto citovali média, keď našli slávnu Hatšepsut. Celé roky pritom pozerala na svojich objaviteľov a aj na širokú verejnosť. Objavil ju v roku 1903 britský archeológ Howard Carter. Pozostatky dostali ihneď nálepku kráľovskej dojky, nie samotnej kráľovnej. Iná úvaha bola hneď zmietnutá zo stola, keďže kráľovná bola spájaná s kultom krásy. „Neverím, že táto múmia je Hatšepsut. Má príliš veľké, tučné telo s obrovskými, ovisnutými prsiami a pozícia jej ruky nie je presvedčivým dôkazom, že patrila do kráľovského rodu,“ vyhlásil pred mnohými rokmi generálny tajomník egyptskej Najvyššej rady pre pamiatky Zahí Havás. Avšak po pokročení technickej doby sa karta obrátila. Porovnaním DNA v zube nájdeného v rituálnej pohrebnej nádobe a čeľusti múmie jasne a zreteľne ,,kričali“ o pravosti panovníčkiných pozostatkov.
A svet mohol v nemom úžasne sledovať ,,znova nájdenú“ ženu mnohých tvári. Cieľavedomú, diplomatickú, nespútanú, bažiacu po moci. A na konci života prvýkrát porazená smrťou. Hatšepsut.
Foto: internet
